Tradičná pastva kôz na Devínskej Kobyle
Oplotenie na Devínskej Kobyle pre regulovanú pastvu kôz
Devínska Nová Ves. Krásne miesto na život v nádhernom prostredí Malých Karpát vedľa unikátneho Alúvia Moravy. Celý rok je to tu krásne. Na jar cítime vôňu kvetov a bylín, ktoré dopomáhajú k biodiverzite okolia. Počas prechádzky pri rieke Morava počujeme bohatú faunu okolia. V každom rohu našej mestskej časti sa nachádza kus histórie, ktorú chceme zachovať pre našich potomkov, či už z dávnych treťohôr, Samovej ríše, vojnového obdobia alebo bývalého režimu. Príroda na území dnešnej Devínskej Novej Vsi pamätá veľa období a s činnosťou človeka sa neraz veľmi ťažko vyrovnáva. Ak chceme aby tu pre nás príroda v čo najväčšej pôvodnej miere zostala pre budúce generácie, neraz musíme rešpektovať obmedzenia, zákazy, nariadenia a napomáhať jej ochrane rešpektom. Nemôžeme tieto fakty vnímať ako boj proti slobode jednotlivca, ale boj za záchranu vzácnej a krásnej prírody okolo nás.
Vymysleli skvelý plán – pastva kôz
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) sa problematike na Devínskej Kobyle intenzívne venuje. Pre zachovanie biodiverzity prostredia vymysleli skvelý plán. Pýtali sme sa BROZu, konkrétne pána Filipa Rovného, prečo je pastva kôz na Devínskej Kobyle tak dôležitá.
„V prvom rade by som Vám chcel poďakovať za záujem o problematiku pastvy v danej lokalite. Bratislavské regionálne a ochranárske združenie zabezpečuje riadenú pastvu kôz v elektrických oplôtkoch v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody.“ Prečo to tak je? Aký je cieľ tejto pastvy? „Cieľom pastevného manažmentu je potlačenie postupného zarastania daného územia náletovými drevinami, krami a inváznymi rastlinami a zabezpečiť tým priaznivý stav xerotermných biotopov danej lokality a podporiť tak vzácnu flóru a faunu NPR Devínska Kobyla.“ Filip Rovný
Je to ekologické riešenie
Náletové dreviny sú „strašiakom“ našej prírody. Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE vo svojom článku Odstraňovanie náletových drevín na Devínskej Kobyle upozorňuje na fakt, že pastva kôz združenia BROZ je najekologickejším riešením biodiverzity okolia. Odstraňovanie náletových drevín je dôležité hlavne preto, lebo vytláčajú pôvodné vzácne druhy rastlín z ich prirodzeného prostredia, dodáva pán Rovný.
RTVS vo svojej relácii Zaostrené: EKO NA TO 8. apríla minulého roka zverejnila reportáž o pastve kôz na Devínskej Kobyle. Ochranári zdôrazňujú, že pastva hospodárskych zvierat na Devínskej Kobyle má nezastupiteľnú úlohu, pretože aj vďaka nim tu máme vzácne kvety ako napríklad Hlaváčika jarného. Pastva hospodárskych zvierat na Devínskej Kobyle bola v minulosti bežnou. Až v posledných desaťročiach sa dala na ústup a tak začali lúky okolia zarastať. K téme pre RTVS sa vyjadril aj riaditeľ správy CHKO Malé Karpaty Peter Puchala: „Kvôli tomuto javu prišla Devínska Kobyla o rad vzácnych druhov rastlín , ktoré sa v dnes už považujú za vyhynuté ako na príklad Borovica čierna.“
Napriek tomu, že je miesto riadne označené infotabuľami o možnosti pohybe, plot bol minulý rok zničený. Rovný dopĺňa: „Pri vstupoch do oplôtkov sú nainštalované infotabuľky so základnými informáciami o pastve a pohybe v oplôtkoch. Tabuľky boli na niektorých miestach odtrhnuté. Naši pracovníci oplôtky pravidelne kontrolujú a o poškodeniach vieme. Poškodený bol celý úsek medzi oboma bránkami na žltej turistickej značke.“ BROZ priebežne situáciu monitoruje.
Buďme zodpovední a pomáhajme prírode spoločne. Kozy môžete stretnúť vo Weitovom lome.
ZDROJ: BROZ, DARHNE – inštitút aplikovanej ekológie, RTVS
Stefan Meszaros
Pastva kôz v elektrických oplôtkoch nemá s tradičným pasením vôbec nič spoločné. Kedysi sa na svahoch skutočne pásli kozy. Ale mali pastiera, ktorý ich poháňal po lúkach a tak sa nemohlo stať, že by vypásli rastlinstvo až do hliny, ako to teraz vidno vo Waitovom lome. Zároveň sa do chudobnej piesčitej pôdy nedostalo tolko dusičnanov z ich bobkov, lebo sa stádo nezdržiavalo dlhšie na jednom mieste. Navyše, aj divo žijúce zvieratá mali voľný prístup dolu k rieke, aby sa mohli napiť. Dnes im v tom bránia neprekonateľné elektrické ohradníky bez priechodov. Nejestvuje žiadna štúdia, ktorá by podoprela tvrdenie, že toto „ekologické“ riešenie prospeje vzácnemu kvetenstvu svahov D. Kobyly. Nikto tu pred pasením kôz nezrátal napríklad počet kvitnúcich exemplárov vstavačov, aby sa dalo porovnať, kolko ich bude po niekolkých rokoch pastvy v oplôtkoch. Malo sa to spraviť napríklad pred umiestnením kôz vo Waitovom lome, na malej pokusnej ploche. Zrejme je ešte viac nepriaznivých vplyvov tohoto spôsobu pasenia, ale nechcem vás nimi unavovať.
BROZ nás informoval, že z toho dôvodu aby bolo rovnomerne prirodzene spasené územie Devínskej Kobyly sa ohradníky presúvajú a ich tvar mení. Napájadlá v ohradníkoch môže stretnúť každý bežný turista a teda prístup k vode majú. Kozy sa pasú v ohradníkoch a pomáhajú prírode spôsobom, ktorý tu fungoval storočia pred nami. Ochranári a ekológovia sa problematike venujú.
„Južné svahy Devínskej Kobyly boli historicky vypásané stádami zvierat, najmä kozami. Prirodzeným biotopom tohto územia sú stepi a lesostepi, ktoré majú, pri zániku pastvy a ľudských zásahov, tendenciu zarastať náletovými drevinami. Okrem zarastania sú problémom aj umelé výsadby, často nepôvodných drevín – ako napríklad borovice čiernej a jaseňa mannového, ktoré tu boli realizované najmä počas socializmu. Treba podotknúť, že borovice čierne sú nepôvodné na celom území Slovenska.“ Zdroj BROZ. Ako aj informovalo o pastve kôz RTVS upozorňujú, že pastva má na našom území nezastupiteľnú úlohu. Práve vďaka pastve tu môžu rásť mnohé pôvodné druhy rastlín, nakoľko im kozy spravia miesto medzi náletovými burinami.: https://www.facebook.com/zaostrene/videos/739459436717406 . Napriek tomu je nutné pastvu nejakým spôsobom regulovať a nato slúžia oplôtiky, ktoré sa posúvajú. BROZ vykonáva pastvu kôz v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody. V tom prípade neverím, že neexistujú štúdie. „nedostatočné vypasenie, príliš prepasené miesto atď. Stavby a prestavby oplôtkov vykonávame po dohode so ŠOP SR“ ekológ Filip Rovný.
Problematike sa venujú viaceré inštitúcie a samozrejme prispôsobujú svoj projekt, tak aby bol najprirodzenejší aj najšetrnejší. „Sústredený a opakovaný pohyb kôz z veľkého stáda po okrajoch lomu (obr. 5) devastuje (t. j. už nie „manažuje“ pre prírodu ochranné ciele) najzraniteľnejšie, hoci antropicky ovplyvnené biotopy, ktoré prirodzene zarastajú oveľa menej ako trávnaté plochy s menej strmým sklonom a hlbšou pôdou. Na takýchto stanovištiach je z hľadiska ochrany prírody prípustný iba sporadický výskyt jednotlivých jedincov kôz (nie celého stáda), ktorý bude dostačujúco regulovať charakter vegetácie príslušného biotopu.“ Áno téma má dve mince, ale snaha prispieť a pomôcť prírode popri činnosti človeka je určite vítaná. Taktiež na základe pozorovaní prehodnocujú potrebné množstvo na pastvu.
A samozrejme existujú štúdie a mnoho ľudí sa tomu venuje. „V krajine s dlhou tradíciou poľnohospodárstva a pastierstva bola súčasná podoba lúk a pasienkov na rozhraní lesa menená po stáročia. Na úpätí svahov predstavovala zmena kultúr v minulosti výsadbu viníc, ovocných sadov a obhospodarovaných trvalých trávnych porastov, ktoré boli udržiavané kosením, vypaľovaním a predovšetkým pasením oviec, kôz a hovädzieho dobytka (Hegedüšová et al., 2010). Táto forma obhospodarovania lúk a pasienkov vytvárala ideálne podmienky pre šírenie borievky obyčajnej (spontánnym náletom) a zároveň prispela k vzniku vzácnych biotopov. Identifikácia lokality výskytu borievky obyčajnej na Devínskej Kobyle SÚČASNÝ STAV OCHRANY BORIEVKY OBYČAJNEJ V CHRÁNENOM ÚZEMÍ DEVÍNSKEJ KOBYLY A POTREBA JEJ PREHODNOTENIA EVA PEKÁROVÁ, MICHAL SVIČEK 47 európskeho významu. V polovici minulého storočia však pastva pozvoľne zanikala a dnes môžeme konštatovať, že lúky, pasienky a skalné biotopy Devínskej Kobyly tvoria približne 6% plochy, na ktorej sa borievka obyčajná ešte nachádza (Obr. 1).
Absencia tradičného obhospodarovania odlesnených svahov Devínskej Kobyly sa v 90. rokoch prejavila sukcesnými zmenami. Výrazne sa zhoršil stav populácie chránených druhov a ich spoločenstiev, čo viedlo k prehodnocovaniu metód ochrany územia formou riadeného manažmentu smerujúci k zmene vegetácie (SENKO et al., 2008). – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy.
Téme sa teda venujú ekológovia, ochranári, inštitúcie, Štátna ochrana prírody a nadšenci. Samozrejme rozumieme a súhlasíme s názorom, že každá minca má dve strany, ale niekedy nerobiť nič je horšie ako sa snažiť pomôcť. Tento projekt funguje už od roku 2012. Ak by bola pastva nepriaznivá k prostrediu, určite by ochranári, ekológovia a nadšenci problém spozorovali. Obnova tradičnej pastvy neznamená, že tu teraz bude chodiť bača a naháňať kozy po Malých Karpatoch od Kamzíka až po Sandberg. K téme sa vyjadril aj pá Devečka z BROZu, ktorý si uvedomuje, že pastva môže vyvolávať otázky ale všetko sa vykonáva v súčinnosti so ŠOP SR. Ak by vzácne biotopy zanikli čo práve pastva reguluje, mohlo by územie stratiť alebo mať ohrozený status chráneného územia. Nakoľko sa na Ministerstve životného prostredia pripravuje návrh na zvýšenie ochrany prírody https://tikdnv.sk/zvysenie-stupna-ochrany-prirody-na-devinskej-kobyle/ , nemyslím, že by pastva okoliu ubližovala ale priam naopak.
Taktiež by som mohla pokračovať ale nebudeme vás zaťažovať. Veríme, že sa k pastve dá postaviť aj pozitívnejšie.