Výstava plazov v Ekocentre mala veľký úspech

Výstava plazov v Ekocentre predstavovala hady a plazy záujemcom dva dni. Záujem o výstavu bol veľký. Ekocentrum praskalo vo švíkoch a plazy si tak excelentne užili svoju chvíľku slávy. Plazov Devínskej Novej Vsi prišla predstaviť rodina vyslúžilých cirkusových umelcov pána Alexandra Vígha. Rodina chovateľov k nám do Ekocentra prišla až z Dunajskej Stredy. Spoločne cestujú po Slovensku a ľuďom ukazujú plazy o ktoré sa starajú.

Rodinná fascinujúca záľuba, ktorej sa väčšina venuje od malička – Výstava plazov

Teta predáva lístky, syn drží hada a otec prednáša davom turistov zaujímavé informácie. Deti a ich rodičia pozerajú so zatajeným dychom s túžbou dotknúť sa neznáma. Aký ten had vlastne je? Je slizký? Studený? Má strach? Pod stromom stojí syn Alexandra Vígha, Alexander mladší a vo svojich silných rukách drží pytóna tigrovitého bárnskeho.

Ako dlho sa venujete záľube v chovaní hadov?

„Venujem sa plazom skoro od narodenia. Začal s tým môj otec Alexander Végh. Technicky vzato otec a mamina. Oni sú z rodiny cirkusantov, takže ja som bol medzi zvieratami od malička.“ odpovedá Alexander mladší.

Takže ste zvyknutý. Nebojíte sa?

„Tak či to je strach, rešpekt.. Neviem to opísať. Je to skôr, že žijeme v symbióze.“

Viete odhadnúť ich náladu, alebo to ako sa had zachová?

„Predpokladať čo had urobí sa dá jedine z pohybu. Had nemá mimiku, ale poznáte keď vás ide uhryznúť, alebo niečo na ten štýl. Hady sú zvieratá, ktoré fungujú na inštinkte.“

Plazom a hlavne hadom je potrebné sa venovať od ich narodenia, aby boli na dotyky zvyknuté.

„Od malička sú vychovávané na rukách. Viete, had vás musí ako malý uhryznúť. Je to prvá vec čo spravia, lebo to nepoznajú. Aj keď chcete nového, malého hada musí vás kusnúť od malička.“

Takže vás všetky vaše hady uhryzli?

„Dá sa povedať, že áno.“

Usmeje sa Alexander mladší. Alexander stojí v dave ľudí, okolo rúk sa mu pomaly omotáva pytón tigrovitý barnský a spolu sledujú každého kto sa priblíži.

Bolí to?

„Niee, od maličkých hadov  uhryznutie nebolí. U väčších je to už horšie. Od pytóna je to horšie, pretože má opačne zuby a ten keď vás kusne, tak vás nepustí.“

Čo ak vás had kusne? Ako ste museli zakročiť?

„Potom ho musíte vytrhnúť so svojou kožou, to je ten horší prípad, alebo keď máte po ruke liehovinu, hada polejete. Hadovi sa následne spustí dáviaci reflex a povolí zovretie.“

Z davu sa ozve návštevníčka, ktorá obdivuje hada na Alexandrových rukách „Mne to tak pripomína Šimka Grossmana: Pane učiteli, jak je tá užovka přítulná, jak mně přátelsky obtáčí. Nadechni se Milovský, to je krajta. Vidíš blbe, kdy by si ses byl učil, hady sme měli předminule.“

Zvedaví návštevníci s rešpektom a opatrne postupne naberajú odvahu a jemne sa dotýkajú chvostu hada. Deťom, ktoré ešte nedočiahnu do výšky rúk Alexandra sa nežne a pomaly prikloní, aby každý kto chce mohol pohladkať pytóna. Neodolali sme a dotkli sme sa aj my. Kožu má studenú, ale vôbec nie je slizký.

K nezvyčajnej záľube ich viedol otec

Pomedzi terária sa prechádza otec Alexandra mladšieho pán Alexander Vígh starší. Celú prednášku a výstavu organizovane viedol. Na uchu mal zavesený mikrofón a návštevníkom spolu s rodinou predstavoval rôzne plazy. Z reproduktorov sa ozýval hlas jeho dcéry, ktorá každého plaza uviedla. Šikovné dievča so zaujímavými copmi počas rozprávania, predávala deťom pukance. Otec Alexander Víghr sa prechádzal so zvieratami v dave záujemcov a plazy ako modelky na móle mali svoju chvíľku slávy aj vďaka nemu. Ako k tejto záľube rodina prišla?

„Štyridsať rokov je tomu čo som mal prvého hada,“ prezradil vystavovateľ Vígh „ale cestujeme asi 11 až 12 rokov po Slovensku s našimi plazmi. Sme vyslúžili cirkusoví umelci. S manželkou sme už na dôchodku a voľakedy pred štyridsiatimi rokmi bola moja manželka priekopníčka v orientálnych tancoch s plazmy a krokodílmi. Zvierat sa zrazu nazbieralo, zostarli sme a zhodou okolností prišiel za nami jeden nemec, ktorí pôsobil v Rakúsku a spýtal sa ma či by sme mu nepomohli na Slovensku s jeho výstavou plazov.“ V začiatkoch mal pán Vígh veľa otázok a chcel sa na jednu výstavu prísť pozrieť. „Prišiel som sa pozrieť na jeho výstavu a zistil som, že mám viac hadov ako on.“

Z davu ľudí prezerajúcich si teráriá k Alexandrovi Víghovi staršiemu dobehol vnuk a podal mu zarobené peniažky aj so svojim 0,50 centovým tringeltom.

Ako sa k vám plazy dostanú?

„Mám veľmi veľa kontaktov. Ak niektoré znesie vajíčka, alebo keď sa narodia malé hady, lebo niektoré sú živorodé a niektoré sa vyliahnu z vajíčok, tak mám kolegov, ktorým ich dám a zasa keď ja niečo potrebujem vedia mi pomôcť. Ja som ale ešte v živote nepredal jediného hada, ani jedinú jašteričku.“

Chovatelia plazov, tak vytvárajú istú komunitu, ktorá si pomáha. Ako spomenul pán Alexander Vígh, chovatelia plazov sa poznajú po celej Európe.

Je práca s hadmi nebezpečná?

„Hada neviete na nič naučiť. Hada viete naučiť iba na prítomnosť človeka, ale poslúchať vás nebude a keď je hladný nerozlišuje medzi človekom a zvieraťom. Zakusne sa do čohokoľvek aj do majiteľa.“

Hady teda nemajú rešpekt k svojim pánom, či chovateľom ako nám prezradil dlhoročný chovateľ. Musíte vedieť s nimi pracovať a odhadnúť ich reakcie, ktoré sú vedené inštinktmi.

Veríme, že sa vám páčila výstava, pretože nám áno a radosť z vás mali aj samotní chovatelia, rodina Víghovcov a prezradili, že by radí našu mestskú časť navštívili aj budúci rok. Tak čo? Odvážili by ste sa opäť prísť? Pevne veríme, že áno.