Pastva kôz na Devínskej Kobyle dopomáha rastu vzácnych druhov rastlín
Pastva kôz je projektom Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). V januári informovali na sociálnych sieťach, že vo Waitovom lome na západnom svahu Devínskej Kobyly sa narodila prvá tohtoročná kozička. Odvtedy je už nových prírastkov viac. Symbolicky na jar, keď sa príroda prebúdza, pribúdajú vo Waitovom lome kozliatka takmer každý deň. Do konca februára ich bude možno až štyridsať. Boli sme sa na ne pozrieť.
V čase našej návštevy vládol vo Waitovom lome pokoj, ktorý iba občas rušil štekot strážnych psov. Kozičky akoby vycítili, že nie sme domáci, a počas čakania na baču Petra Mihálika si nás zvedavo obzerali. Aj keď nás to lákalo podeliť sa s nimi s rožkom či ovocím z ruksaku, zákaz prikrmovania zvierat umiestnený na ohrádke sme si nedovolili porušiť. Bača Peter Mihálik, milý, usmievavý muž, nás pozval do maštale, aby sa pochválil novými prírastkami . „Pozrite sa, tamtá kozička má dvojičky a tamtá dokonca trojičky.“ K názornému príkladu pridal aj zaujímavú informáciu, že ak je koza prvorodička, má jedno kozliatko. Ak k nej neskôr pripustia capa, ktorý je z dvojičiek, je veľmi pravdepodobné, takmer isté, že bude mať viac kozliatok. „Táto genetická informácia sa počas množenia odovzdáva,“ vysvetľuje bača Mihálik.
Čaká sa na posledné kozliatko
Pri pohľade na kozy ležiace v sene by sa mohlo zdať, že si len tak oddychujú. Peter Mihálik nás však vyviedol z omylu: „Už každú chvíľu môžu prísť na svet mladé. Koza totiž takto zvykne čakať na kontrakcie.“ Bača odhaduje, že vo Waitovom lome bude mať živo ešte asi dva týždne. Podľa jeho slov stádo počká kým príde na svet posledné kozliatko. Dva týždne po pôrode zostanú kozičky ešte vnútri, ale potom sa pastva kôz presunie na stáň. „Jeden týždeň ich nechávam tu na lúke, aby sa kozliatka naučili pásť. Hore na skaly vo Waitovom lome by ešte nevyliezli, alebo by z nich popadali, “ približuje plány na najbližšie obdobie. Keď bača vytiahne z ohrádky kozie mláďa, aby nám ho ukázal, jeho mama hneď kozliatko volá späť. Peter Mihálik odhaduje, že kozy budú v maštali ešte asi mesiac. Nič nechce urýchľovať. „Minulý rok sme ich pustili skôr a okotili sa hore na kopci. Staré kozy zišli dolu a mladé nechali hore. Prišli sem aj ľudia, aby ma upozornili, kde všade mám kozy.“ Niektorí milí turisti mu kozy aj doviedli, hoci pozháňať zatúlané zvieratá – to je podľa baču úloha psov.
Zoznámili sme sa s vodkyňou stáda
Sme zvedaví, čo všetko si práca okolo kôz vyžaduje. „O piatej vstávam, kozy sú už takto naučené. Ak o šiestej začnete dojiť, o pol ôsmej už musia byť na kopci. Večer idú naspäť. Máme kozy aj na druhej strane svahu, nad Devínom. Tie sú tam celoročne, lebo ich nedojíme,“ hovorí Peter Mihálik. Našej pozornosti neujde, že zvieratá začali obhrýzať bielu hrudku. Sú to minerály, ktoré dostávajú, aby mali dosť sily. Ak si bača všimne, že s kozou nie je niečo v poriadku, „naordinuje“ jej povzbudzujúce látky. Podľa Petra Mihálika vitamíny chýbajú kozám hlavne po pôrode. Potrebujú doplniť najmä fosfor a vápnik. Keď sú na paši, netreba im nič. Kozy sú aj pod dohľadom zverolekára, ale základnú starostlivosť im vie poskytnúť aj vyškolený bača. Peter Mihálik volá doktora len vtedy, ak sa vyskytne niečo vážnejšie. „Toto je vodkyňa stáda,“ predstavuje kozičku, ktorá k nám práve podišla. Dozvedáme sa, že túto úlohu raz po nej prevezme jej mláďa a že kozy sa dožívajú 8, maximálne 9 rokov. Stádo musí byť silné, a preto si aj kozy vyberajú za vodcov silných jedincov. Ak zistia, že niektoré zo zvierat je choré, prinútia ho odísť. „Ak to neurobí dobrovoľne, vytlačí ho samotné stádo, čo sa môže skončiť aj smrťou,“ vysvetľuje Peter Mihálik zákonitosti „kozieho sveta“.
Pastva kôz je regulovaná a kontrolovaná cez GPS
Čo robí bača z Waitovho lomu, keď práve nie je pri kozách? Je pri kozách na Devíne. „Nemôžu zostať úplne samé, aj keď ich sledujem na kamere. Čo ak sa niektorá niekde pichne, treba ich kontrolovať,“ hovorí starostlivý bača Mihálik. Keď prejde pohľadom po zvieratách, hneď vidno, že ho práca so zvieratami naozaj baví. „Som z dediny od Nitry. Môj otec robil na družstve a už ako malého ma brával do kravína.“ Keďže Peter Mihálik sa chovu kôz venuje už pekných pár rokov, dobre mu rozumie. „Toto už nie je pasenie ako pred tromi rokmi, keď kozy vybehli na Sandberg a vrátili sa späť. Celá táto migrácia im trvala 3 hodiny,“ spomína bača. Teraz musí otvoriť ohrádku, pustiť ich a predtým, samozrejme, prepočítať. „Pravidelne kozy kontrolujem cez GPS, keďže tu za tie tri roky urobili ohrádky. Ale je zas viac času…“ dodáva. Ak je nejaký problém, bača ho rieši s ochranármi. BROZ pravidelne kontroluje aj rovnomernosť spásania lúk kozami na Devínskej Kobyle. Na to slúžia už spomínané ohrádky, ktoré sa priebežne presúvajú.
Úspešný projekt pastvy kôz na Devínskej Kobyle
Pastva kôz je projekt, ktorý realizuje BROZ na Devínskej Kobyle od roku 2012. Pôvodne mal trvať 5 rokov, ale predlžujú ho. Bača sa nestará iba o kozy, ale aj o okolie. Odporcom projektu, ktorý ho spochybňujú, Peter Mihálik odkazuje: „Sú medzi nami ešte ľudia, ktorí si pamätajú, ako sa v minulosti pásli kozy pod Sandbergom. Pozrite si stenu Waitovho lomu,“ odporúča, „na vrchnej kaskáde by ste pred dvoma rokmi nenašli jedinú orchideu. Vlani bola nimi posiata celá pravá strana. Hoci kozy nepúšťam na lúku, keď kvitnú orchidey, ale nezabránim, aby si z nich sem-tam neodhryzli. Potom majú tie semienka v sebe, v truse, a vynesú ich hore. Bez kôz by to tu bola jedná veľká džungľa. Kvety, či už chránené, alebo obyčajné, ich veľmi nezaujímajú. Pozoroval som to, ak ich náhodou „ochutnajú“, len ich presunú na iné miesto.“ Bača z Waitovho lomu je presvedčený, že vďaka kozám spásajúcim nežiaduce náletové dreviny stále rastú na lúkach Devínskej Kobyly aj vzácne druhy rastlín.
