História mostov Devínskej Novej Vsi

16. januára 202113. marca 2021 Veronika Mrvová

Minulosť mostov cez Moravu v Devínskej Novej Vsi je takmer neznáma aj keď je mimoriadne zaujímavá a dramatická. Čo je snáď ešte pozoruhodnejšie, je s ňou spojených hneď niekoľko prvenstiev našej obce.

Cestný most bol postavený v roku 1771 za čias vlády Márie Terézie a k nemu, v roku 1847, pribudol druhý, železničný. V chotári neveľkej obce stáli teda dva veľké mosty a tým si Devínska Nová Ves zaistila prvenstvo v celom Uhorsku. Aj najväčšie mestá sa mohli popýšiť len jedným mostom. Udržala si ho pomerne dlho, takmer polstoročie, keď v Budapešti v krátkom čase k starému reťazovému mostu pribudol ďalší.

Cestný most

Cestný most nahradil sústavu tzv. marheckých mostov, ktoré v priestore Devínskeho jazera spájali oba brehy Moravy už v 16. storočí. Hlavné mostné teleso vedúce cez rieku tvorila drevená konštrukcia, ktorá mala dĺžku 150 siah ( 270 m).
Tok Moravy bol v dobe pred úpravami oveľa širší ale plytší. Konštrukcia spočívala na drevených stĺpoch zarazených do riečisťa. Príjazdové cesty cez zátopové územia viedli po násypoch z lámaného kameňa, ktoré však mali na niekoľkých miestach klenbové priepusty, aby voda mohla voľne odtekať. Po výstavbe mosta cestné spojenie vedúce cez Devínsku Novú Ves do Rakúska a cez Dúbravku do Bratislavy stúplo na význame o čom svedčí aj tridsiatková (colná) stanica, ktorá tu vznikla namiesto stupavskej, keďže cesta Viedeň – Marchegg – Stupava- Bratislava sa prestala používať. Spojenie cez Devínsku Novú Ves bolo podstatne kratšie.

Minulosť mostu z čias Napoleona

V čase vojen s Napoleonom mal most veľký strategický význam. V polovici novembra 1805 tadiaľto nečakane prešli francúzske jazdecké oddiely a niekoľko dní lúpili v obciach a mestečkách Bratislavskej stolice. Bolo ich údajne 15-tisíc. Potom sa však pripojili k hlavným silám Napoleonovej armády aby 2. decembra vybojovali víťaznú bitku pri Slavkove.
V januári 1809 drevený most poškodili plávajúce ľady. Až v nasledujúcom roku ho nechal tunajší zemský pán Karol Pálfi opraviť. Práce trvali 6 týždňov a rekonštrukcia stála 102 000 zlatých. Pravda v tom čase bola mena znehodnotená množstvom papierových bankoviek, ktoré nemali ani desatinu ceny striebornej mince a tak všetko veľmi zdraželo. Počas krvavej vojny s Napoleonom na jar a v lete roku 1809 most rakúskej armáde veľmi chýbal. Podľa tvrdení niektorých vojenských odborníkov, Napoleon by v bitke na predmestí Viedne pri Aspern v máji 1809 utrpel rozhodujúcu porážku, keby sa cez most v Devínskej Novej Vsi mohli prepraviť posily z Uhorska. Ale Morava bola rozvodnená, čo prechod čerstvých vojsk veľmi zdržalo. Nuž ak by náš most stál, nešťastná vojna s Napoleonom sa mohla vyvíjať celkom inak.

Železničný most

V roku 1846 sa začal stavať ďalší most cez Moravu. Slúžil železnici vedúcej z Viedne cez Strasshof a Gänsendorf do Bratislavy. Premávka sa začala v auguste roku 1848. Na jeseň sa vzťahy medzi Viedňou a Pešťou zhoršili. Začiatkom novembra 1848 vypukli zrážky medzi uhorskými gardami a cisárskymi vojskami. Jedna z prvých bitiek sa odohrala práve na cestnom moste v Devínskej Novej Vsi, pričom most zhorel. Na oboch stranách bolo 30 padlých.
Po revolúcii most opravili. V roku 1866 prišli opäť dramatické chvíle. Po bitke pri Hradci Královom, zvyšky rakúskych vojsk ustupovali k Bratislave. Prenasledovali ich Prusi. Panovali obavy, že od Záhoria by mohli preniknúť k Viedni a tak bolo nariadené železničný most v Devínskej Novej Vsi vyhodiť do vzduchu a časť drevenej konštrukcie cestného mosta rozobrať. 19. júla 1866 výbuchy náloží zničili pôvodné piliere a oblúkové portále železničného mosta, vedúceho cez rieku Moravu. Neuplynulo však ani 5 dní a znepriatelené strany uzavreli v Mikulove prímerie. Deštrukcia bolo celkom zbytočné. Nasledovala nákladná oprava, po ktorej ale most zmenil svoj pôvodný vzhľad.

Aj prvá svetová vojna zasiahla do osudov mostov. Kvôli nízkej prepravnej kapacite plánovalo hlavné veliteľstvo cisársko-kráľovskej armády zdvojkoľajniť železničnú trať z Viedne cez Marcheck a Devínsku, aby sa na východný front ľahšie dopravovalo vojsko a munícia. Talianski zajatci boli poverení prípravnými prácami na rozšírení mosta a príjazdových násypov, ale keďže na jeseň 1917 Rusko prakticky vypadlo z vojny, dielo zostalo nedokončené. Zbytočnú prácu pripomínajú betónové podpery pre plánované rozšírenie mosta.

Cyklomost slobody

Na trase pôvodného cestného mostu bol vybudovaný a 22. septembra 2012 otvorený Cyklomost slobody. Z celkovej dĺžky lávky 955 metrov tvorí oceľová mostná konštrukcia 525 metrov, šírka lávky je 4 metre. Autorom konštrukcie je Ing. arch. Milan Beláček. Most sa nachádza vo výške 21,5 metra nad riekou Morava a 12,3 metra nad zemou. Hmotnosť oceľovej konštrukcie mosta je 593 ton.