Pozvánka do prírody

Na potulkách prírodou v okolí Devínskej Novej Vsi vás určite osloví jej rozmanitosť a krása, aj keď patríte k tým najnáročnejším návštevníkom.
Dominantou, ktorá patrí bezpochyby k takýmto prírodným fenoménom, je masív Devínskej Kobyly. Najjužnejší výbežok Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty dostal pomenovanie už v dávnej minulosti. Kedysi pravidelne kosené a spásané svahy pripomínali ľuďom z diaľky chrbát “kobyly”.
Po výstupe na Devínsku Kobylu sa pred vami otvorí jedinečný svet rastlín a živočíchov. Ak patríte medzi obdivovateľov neživej prírody, určite vás upútajú geologické (jaskyne vo vápencoch, pieskový odkryv) a geomorfologické zaujímavosti (erózne ryhy a úvaliny), o ktoré na Devínskej Kobyle tiež nie je núdza.
Pri vašom rozhodovaní, ktorú z množstva zaujímavých lokalít Devínskej Kobyly a nivy Moravy navštíviť, vám pomôžeme ich stručným predstavením:

  • Národná prírodná rezervácia (NPR) Devínska Kobyla
  • Prírodná rezervácia (PR) Štokeravská vápenka
  • Prírodná rezervácia (PR) Fialková dolina
  • Prírodná pamiatka (PP) Devínska lesostep
  • Chránený areál (CHA) Devínske alúvium Moravy

Unikátna NPR Devínska Kobyla sa nachádza medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom. Roku 1965 bola vyhlásená ako Štátna prírodná rezervácia (ŠPR), dnes je Národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s takmer najvyšším, štvrtým stupňom ochrany. Ak sa necháte zlákať a rozhodnete sa ju navštíviť a bližšie spoznať, vyberte sa po Náučnom chodníku NPR Devínska Kobyla. Náučný chodník s dĺžkou 3,5 km sa začína v Devínskej Novej Vsi v lokalite Pieskovec a vedie až do Devína. Prístupný je aj z opačnej strany z obce Devín.
Počas prechádzky NPR Devínska Kobyla sa vám naskytnú krásne výhľady na Moravské pole (Rakúsko), rieku Moravu, sútok Dunaja a Moravy pod Devínskym hradným bralom a pri dobrej viditeľnosti zazriete na obzore i predhorie Álp. Počas siedmych zastávok s náučnými tabuľami sa zoznámite s niektorými prírodnými a historickými zvláštnosťami tejto unikátnej prírodnej rezervácie.

 Náučný chodník sa začína pred jednou z najzaujímavejších časí rezervácie – pieskovým odkryvom Pieskovec. Nachádza sa na juhozápadnom svahu Devínskej Kobyly nad ulicou Slovinec. Od jarných mesiacov v jeho stenách hniezdia kolónie pestrofarebných včelárikov zlatých, pripomínajúcich na prvý pohľad papagáje. V okolí kvitnú zlatožlté hlaváčiky jarné a rôznofarebné kosatce nízke. Pieskovec je ale predovšetkým známy ako svetoznáma lokalita treťohorných skamenelín. Jeho terajší názov Sandberg mu pridelil až známy paleontológ 19. storočia Dionýz Štúr. Z vyše 350 rôznych druhov fosílnych (skamenených) organizmov, ktoré tu žili pred 16.-14. miliónmi rokov, sa našli zuby žralokov, stavce veľrýb, či kosti opíc. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan).
Neďaleký Waitov lom slúžil v minulosti ako vápenka. Získaný vápenec sa potom exportoval do Rakúska a Talianska alebo sa využíval na spevňovanie brehov rieky Moravy. Dnes má Waitov lom iné poslanie – „chráni“ najväčšie skvosty našej kveteny – vstavače (rod Orchis) a je domovom pre viaceré druhy vtákov.

 Za zmienku stoja aj ďalšie tri chránené územia, a hoci zákon do nich vstup neumožňuje, môžete ich obdivovať z priľahlých ciest a chodníkov. V odľahlejšej severnej časti Devínskej Kobyly, nad sídliskom v Devínskej Novej Vsi, nájdete PR Štokeravská vápenka. Opustené lomy bývalej vápenky sú dnes významnou archeologickou lokalitou s rozlohou okolo 13 ha. Ukrývajú v sebe rôzne geologické útvary a unikátne nálezy skamenelín. Podobne ako vo Waitovom lome, aj tu rastú niektoré krásne vstavače, spomedzi ktorých jazýčkovec jadranský je jedným z najvzácnejších druhov strednej Európy.
Na opačnom konci Devínskej Kobyly, v jej južnej časti nad cestou do Devína, sa “ukrýva” ďalšia vzácna lokalita. PR Fialková dolina bola vyhlásená roku 1993 na ochranu kriticky ohrozených druhov vstavačovitých rastlín. Má ráz miniatúrneho kaňonu s rozlohou približne 20 ha.
Na kvetenu bohatá je i ďalšia významná, žiaľ ale taktiež zo zákona neprístupná lokalita v susedstve Fialkovej doliny. PP Devínska lesostep je síce rozlohou menšie, ale nie menej zaujímavé územie. Jej strmé svahy môžete dobre vidieť od cesty spájajúcej mestské časti Karlova Ves a Devín.
Ak ste na potulkách Devínskou Kobylou niektoré druhy na pohľad známych stromov a krov nespoznali a radi by ste sa ich naučili, zavítajte niekedy do Dendroparku pod Devínskou Kobylou. Je tam pre vás vytvorená náučná lokalita s tabuľami, ktoré vám predstavia niektoré z pôvodných druhov stromov a krov Devínskej Kobyly. Dendropark sa rozprestiera na približne 150 ároch na severnom svahu Devínskej Kobyly nad sídliskom Podhorské v Devínskej Novej Vsi.
Medzi zaujímavé zoologické, botanické a geologické lokality v bezprostrednom okolí patrí aj Národná prírodná pamiatka (NPP) Devínska hradná skala. Na hradnom brale nad sútokom Dunaja a Moravy môžete pri troche šťastia v zimných mesiacoch spozorovať u nás vzácneho murárika červenokrídleho, bežne tu však hniezdia kavky a sokol myšiar.
Ak nechcete zabudnúť ani na kamennú prírodu Devínskej Kobyly, navštívte malé Geologické múzeum v prírode. Nájdete ho neďaleko cintorína v Devíne v priestore bývalého kameňolomu.
Niektorí možno dáte prednosť spoznávaniu prírody popri brehu rieky Morava. Ani tu neostanete sklamaní. Pri rieke začína územie nadobúdať úplne iný charakter. Plochá, ale rôznorodá krajina Záhorskej nížiny sa skladá z nivy Moravy a Novoveskej plošiny. Veľká časť záplavového územia patrí pod správu CHKO Záhorie. Záplavové územie – niva Moravy si vďaka dlhoročnému zákazu vstupu (1951 – 1989 pád železnej opony) v minulosti zachovalo svoj prirodzený ráz. Vďaka jeho „zakonzervovaniu“ tu dnes môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe, zaradený do zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsarská lokalita). Z bohatého druhového zloženia vlhkých lúk určite neprehliadnete hojne zastúpený fialový plamienok celistvolistý, modrastý kosatec sibírsky či snežienke podobnú dobre známu bleduľu letnú. O dôležitosti územia svedčí aj jeho zaradenie medzi európsky Významné vtáčie územia (VVÚ Morava) a medzinárodne významné vtáčie lokality (International Bird Area). Spomedzi vtáčich obyvateľov nivy Moravy určite spoznáte bociana bieleho, niektorí možno aj menej známeho celosvetovo ohrozeného chrapkáča poľného alebo v zime tiahnuce žeriavy popolavé. Neoddeliteľnou súčasťou tejto oblasti je aj náš najväčší hlodavec bobor vodný, ktorého populácii sa v poslednej dobe veľmi darí.
Ak dostanete chuť v peknom počasí vyraziť na bicykle do prírody, ponúkame vám výlet po náučnom chodníku Nivou Moravy. Jeho trasa siaha od sútoku Dunaja a Moravy spod hradu Devín až po Moravský sv. Ján. S dĺžkou 80 km patrí medzi najdlhšie náučné chodníky na Slovensku a ponúka nevšedný zážitok prírodou v každom ročnom období.

Obmedzenia vstupu do chránených území a pohybu v nich

Treba však upozorniť, že z dôvodu, že na týchto lokalitách ako chránených územiach platí 4. až 5. stupeň ochrany, pohyb v nich je týmto obmedzený. Neznamená to však, že ich nemôžete navštíviť, no treba využívať len chodníky, ktoré sú označené turistickou značkou a len na ten účel, na ktorý sú zriadené (t.j. bicyklom sa môže ísť len po cyklochodníku, ktorý napríklad cez Devínsku Kobylu nevedie, cez nivu Moravy však áno). Osobitne treba upozorniť na lokalitu Pieskovec /Sandberg/, ku ktorej je vstup tiež zakázaný (nevedie tam žiadny oficiálne označený chodník). Je tomu tak niele z dôvodu ochrany lokality, ale aj ochrany života a zdravoa ľudí, pretože hornina je nestabilná a neustále horzí zosuv. Podrobnosti o tom, čo sa v chránených územiach smie a čo nie, nájdete v zákone O ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z.