Slovenské Pomoravie

Spoznávanie slovenského Pomoravia
Slovenské Pomoravie tvorí okres Senica a záhorská časť okresu Bratislava – vidiek spolu so šiestimi mestskými časťami: Dúbravka, Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica a Devín. Na Slovensku je známejšie pod názvom Záhorie – označujúcim kraj „za horami“ teda Malými Karpatami. V minulosti sa používali viaceré pomenovania ako Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, Moravská nížina či Moravský dol.

Kamenná príroda v slovenskom Pomoraví
Súčasná podoba Záhorskej nížiny je výsledkom zložitého vývoja v treťohorách. Vo vrstvách sa tu vtedy usadilo viacero hornín – najmä ílov, pieskov, štrkov, pieskovcov, zlepencov a vápencov. Vďaka tektonickým pohybom v starších štvrtohorách sa pôvodne kľukaté – meandrujúce koryto toku Moravy presunulo smerom na západ. Možno netušíte, že pred 600 tisíc rokmi nebol sútok Moravy a Dunaja pod Devínskym hradným bralom, ale v oblasti dnešnej DNV. V mladšom období štvrtohôr vznikla aj niva Moravy. Na nive je množstvo mŕtvych ramien a najväčší komplex kvetnatých lúk na Slovensku. Medzi riečnou nivou a piesočnatými oblasťami – Borom – sa nachádzajú terasy Moravy. Predstavujú ich dná či nivy z obdobia starších štvrtohôr, tvorené pieskami a štrkmi, ktoré zanechala rieka pri svojom presúvaní na západ. Na jednej z nich – Devínsko-novoveskej terase – dnes leží DNV.

Podnebie
Vďaka prevládajúcej teplej klíme je Pomoravie ako stvorené na spoznávanie takmer po celý rok. Malé teplotné výkyvy dosahujú na nížine v priebehu roka príjemných 9,5 °C. V susedných Malých Karpatoch, Myjavskej pahorkatine a Bielych Karpatoch je priemerne o 1 až 2 °C chladnejšie.

Vodstvo
Riečna sieť Záhorskej nížiny sa koncentruje na nivách riek Moravy a Myjavy a pod Malými Karpatami. Medzi najvodnatejšie toky patria Morava, Myjava a Rudava. Bezpochyby najvýznamnejší vodný tok, ktorý odvodňuje túto oblasť, je rieka Morava. Splav Moravy je obľúbenou aktivitou a zaujímavým zážitkom nielen pre nadšencov vodných športov. Popri rieke upúta z prírodného hľadiska aj Devínske jazero. Vzniklo ako viacramenné riečne jazero rieky Morava v oblasti medzi Devínskou Novou Vsou a Vysokou pri Morave. V období záplav je okolie jazera spolu s nivou rieky pre návštevníkov síce neprístupné, ponúka však domov a útočište nespočetnému množstvu živých organizmov.

Z ríše rastlín – Čo nám to tu rastie, kvitne?
Pôvodný charakter silne zamokreného územia s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek sa nám, žiaľ, zachoval len na malej ploche. Neoddeliteľnou súčasťou pravidelne zaplavovaných území sú najmä vŕbovo-topoľové mäkké lužné lesy. Najvzácnejším krajinným prvkom, ktorý pri návšteve do prírody môžete obdivovať je najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe. Nájdete tu mnoho pozoruhodných druhov ako nádherne fialovo kvitnúci plamienok celistvolistý, modrastý kosatec sibírsky, či menej známu drobnú papraď hadivku obyčajnú. Osobitým typom sú trvale zamokrené rašeliniská s porastami jelše lepkavej, miestami sa zachovali aj slatinné lúky.

Z ríše živočíchov – Čo nám to tu žije?
Pestrosť krajiny sa odrazila i v bohatom zastúpení živočíchov. Pozornosti návštevníka určite neuniknú ani menšie ale často na pohľad príťažlivé druhy ako vážky, motýle či viaceré druhy chrobákov. Na spoločnom slovensko-rakúskom úseku rieky sa vyskytuje celkom 50 druhov rýb. Pýchou územia sú obrovské množstvá „stromových žiab“ rosničiek zelených, ale aj skokanov, ropúch a mlokov. Podobne ako pre ryby a obojživelníky, aj pre vtáctvo je niva Moravy rajom. Vďaka vhodným prírodným podmienkam tu hniezdia volavky, bociany biele, z dravcov haja červená, či majestátny bielochvostý orliak morský. Počas ťahu sa tu zastavujú kŕdle kačíc, kormoránov a husí. Práve husi sú popri bocianoch pre túto oblasť symbolické. Na prechádzke popri rieke Morave určite objavíte ohryzy nášho najväčšieho hlodavca – bobra vodného. Pri veľkom šťastí sa vám možno tohto plachého a mnohými zatracovaného živočícha podarí aj na vlastné oči uzrieť.