Historické spojenie

Vďaka výhodnej polohe slovensko-rakúskeho pohraničného územia tu začal čulý obchodný ruch už v dávnej minulosti. Prvou historicky doloženou (obchodnou) cestou je Jantárová cesta (okolo roku 900 pred n.l.), ktorá spájala južnú Európu s oblasťami pri Baltickom mori. Mimoriadny význam mala i tzv. Podunajská cesta spájajúca oblasti Čierneho mora so strednou Európou. Okrem dávno využívaných diaľkových spojov existovala na Záhorí aj lokálna preprava. Tá spájala slovenské pohraničné dediny so susednými rakúskymi, ležiacimi na druhom brehu Moravy. Na „komunikáciu“ obyvateľov oboch brehov slúžili spočiatku len člny, neskôr kompa a napokon samotné prievozy a mosty. Hlavným podnetom pre vznik prechodov bola predovšetkým potreba zabezpečiť hospodárske kontakty obidvoch brehov.
Jedným z najstarších dopravných spojení bola cesta medzi obcami Moravský Svätý Ján a Hohenau. Doklady o nej existujú už od 8. storočia, kedy ju využívali kupci na prevoz tovaru. V 19. storočí bol na jej mieste postavený drevený most. Prepravoval sa po ňom nielen rozličný tovar ako víno, zemiaky, slama, keramika, husi, či dobytok, ale využívali ho i sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, v textilke a na píle v Hohenau. Po jeho spálení v období pruských vojen a následnom obnovení prešiel dlhý čas, kým nadobudol súčasnú podobu pontónového mosta.
Prvý záznam o preprave kompou pochádza z roku 1646. Prievoz cez rieku Moravu prebiehal medzi obcami Veľké Leváre a Drősing.
Nemenej významný bol tiež most medzi obcami Záhorská Ves – Angern. Od 16. storočia do roku 1711 prechádzala preprava z Rakúska do Záhorskej Vsi a ďalej do Malaciek cez drevený most, ktorý udržiavalo panstvo v Angern. Po viacerých premenách funguje v súčasnosti medzi obcami opäť prepojenie kompou.
Jeden z najvyužívanejších prievozov, ktorým prepravovali obyvatelia slovenského Pomoravia zeleninu a ovocie na druhú stranu rieky, bol medzi obcami Stupava – Marchegg. Do roku 1918 sa prievoz vykonával kompou. Z rakúskej strany prievoz využívali najmä pútnici do Marianky, zo slovenskej obyvatelia odchádzajúci za prácou do Rakúska. Najzaujímavejším prievozným artiklom boli včelie úle zo Záhoria. Kompa prestala fungovať v roku 1918 a v roku 1919 bol prievoz obnovený pomocou lodiek.
Jediným prepojením cez rieku Moravu, ktoré sa zachovalo i po roku 1945, bol most Bratislava – Marchegg z roku 1848. Most stojaci na 25 kamenných oblúkoch predstavoval najväčšiu vtedajšiu železničnú stavbu. Za pruskej vojny bol podobne ako iné mosty vyhodený do povetria. Po uzavretí mieru ho nahradil most so železnou konštrukciou. Po roku 1918 bola preprava po ňom obmedzená.
Zaujímavú funkciu i históriu malo prepojenie medzi obcami Devínska Nová Ves – Schlosshof. V roku 1771 dala pri Schlosshofe cisárovná Mária Terézia postaviť drevený most. V roku 1809 most strhli ľadové kryhy. O štyri roky neskôr ho nechal obnoviť gróf Pálffy. I tento most bol za pruskej vojny zničený a po uzavretí mieru opäť obnovený. Odkedy most roku 1880 nanovo zničili ľady, funguje na jeho mieste len prievoz pomocou kompy alebo loďkami.
Vzájomné prepojenie dvoch krajín na pomedzí slovensko-rakúskeho Pomoravia upevňovali aj výmeny cenných skúseností v oblasti remeselníctva, duchovné spojenie spočívajúce v pútiach, v oblasti kultúry a vzdelania ale aj gastronómie a stolovania.
Takéto prepojenie malo za následok aj vzájomné ovplyvňovanie jazyka a prenos niektorých slov (pravdepodobne už od 14. storočia).
Počas dlhého obdobia existencie tzv. železnej opony sa rieka opäť raz stala na dlhé obdobie nepriechodnou hranicou. Hlboké korene susedských vzťahov vytvárané po stáročia však svedčia o tom, že po jej odstránení začínajú kontakty opäť ožívať a vznikajú stále nové.
(Zdroj: KOLLÁR, D., OVEČKOVÁ, J., OVEČKOVÁ, M.: Slovensko-rakúske Pomoravie. DAJAMA. Bratislava 1996, 213 s., ISBN 80-967547-0-X, Internet – DRAHOŠOVÁ, V.: Mosty Pomoravia. 2006)