Z histórie

Prvá písomná zmienka o existencii dediny tohto mena je z 10. októbra 1451. Je to listina vtedajšieho gubernátora Uhorského kráľovstva, ktorú napísal vo vtedajšej Novej Vsi a ďakuje v nej mestu Bratislave a mešťanom, že ostali verní kráľovi a sľubuje im vojenskú ochranu pred útokmi českých bratríkov (Husiti).

Nepretržité osídlenie chotára obce je doložené od mladšej doby kamennej, od 4. tisícročia pred Kr. Nálezy sú z dnešného sídliska Podhorské a pri železničnej stanici. Bohaté nálezy z celého obdobia doby bronzovej sú z lokalít medzi Devínskym Jazerom a bývalou tehelňou, z bývalého pieskoviska pre tehelňu i z pomerne hustej siete opevnených sídlisk – hradísk v celom chotári. Z tejto doby pochádza aj opevnené sídlisko na Skale obohnané drevohlinitým valom a kamenným oporným múrikom. Z doby železnej (7.-5. storočie pr. Kr.) pochádzajú roľnícke sídliská pri Marcheggských mostoch, na Murniciach a Útočniciach. Aj Kelti majú doklady v chotári obce. Nové diely, Útočnice, Za Krpašom. Našli sa aj dve zlaté a jedna strieborná minca na Pieskovci. Z doby rímskej, kedy chotár Devínskej tvoril hranicu medzi ríšou a barbarikom, je doložených množstvo nálezov. Azda najcennejší je nález jedinečných germánskych hrobov Na vyhliadke. V prvom storočí nášho letopočtu sú doložené sídliska na Murnici a Dálnych Jášovcoch. Aj Matej Bel vo svojich Notíciách uvádza, že:… „Pod skalou vykopali ohromné množstvo rímskych mincí“. Doložená je aj doba sťahovania národov, no najvýznamnejšia pre Devínsku je doba slovanská. V rokoch 1926-33 prof. Eisner na popud J. Zavadila objavil na tú dobu obrovské pohrebisko v pieskovni tehelne – 883 hrobov dokumentujúcich celú spoločenskú škálu vtedajšieho obyvateľstva. Nebola to jediná lokalita v chotári. Táto doba je dokumentovaná Na Skale, Na Pieskovci, na Kamenáčoch, sklárska pec v Bielom kameňolome. Tieto lokality boli osídlené aj v dobe veľkomoravskej i v dobe po príchode Maďarov. Aj najstaršie historické pramene hovoria o tomto teritóriu. Fuldské anály z r. 855 uvádzajú správu o boji východofranského kráľa Ľudovíta s Rastislavom, o obliehaní jeho „nevýslovnej pevnosti zvanej Dowina. Roku 869 sa spomína, že Ľudovítov syn Karol vošiel do onej „Rastislavovej pevnosti“. Reč je o Devíne. Aj keď z 10.-12.stor. sú písomné pramene chudobné, archeológovia potvrdzujú neprerušenosť osídlenia. Po tatárskom plienení (1241) územie zasiahla silná nemecká kolonizácia. Roku 1271 sa v blízkom okolí pohybovali vojská českého kráľa Přemysla Ottakara II. Okolité dediny Stupava, Pajštún, Zohor a ďalšie sa spomínajú vo väzbe na výpočet majetkov šľachtica Rugeria z Tallesbrunu, majiteľa Devína.

architekturaArchitektúra Devínskej Novej Vsi

Osobitnou kapitolou v histórii Devínskej Novej Vsi je chorvátska kolonizácia z polovice 16. storočia, ďalej poddanské reformy Márie Terézie. Druhá polovica 19. storočia znamená nástup priemyslu, štrajky robotníkov, politickú angažovanosť miestnych občanov. Po I. svetovej vojne je to kultúrny rozvoj obce, po druhej kolektivizácia a jej výsledky.
V Devínskej Novej Vsi sú unikátne prírodné pozoruhodnosti ako Pieskovec (zvaný Sandberg), alúvium rieky Morava, flóra a fauna na západnom úbočí Devínskej Kobyly. Sú tu aj pamiatky po priemysle, železnici a jej stavbe, regulácii Moravy, ťažbe piesku, ovocinárstve a šľachtiteľstve.
Dokumenty k uvedeným skutočnostiam sú uložené v Prírodovednom múzeu vo Viedni, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Martine, v archívoch, na miestnej fare i v kronike a matrikách na miestnom úrade.
(PhDr. Jozef Klačka)

Staré fotografie Devínskej Novej Vsi

Dokumentárne videá o Devínskej Novej Vsi

Výklad podáva pán PhDr. Jozef Klačka


Novoveská archeológia

Prvé zmienky o Devínskej Novej Vsi

Chorváti a Devínska Nová Ves

Novoveské školstvo

Zvyky a Vianoce v Devínskej Novej Vsi

Duchovný život v Devínskej Novej Vsi

Remeslá

Novoveský priemysel

Devínskonovoveské mosty