Zámok Schloss Hof

schlosshof1Na ploche vyše 50 hektárov sa vo východnej časti Dolného Rakúska rozprestiera areál zámku Schloss Hof. Nádherný komplex z obytného kniežacieho paláca, umelecky tvarovaných terasových záhrad a idylického statku bol založený koncom rokov 1720-tych ako reprezentatívne vidiecke a lovecké sídlo pre princa Eugena Savoyského. schlosshof2Architekt Johann Lucas von Hildebrandt dostal pri jeho koncipovaní voľnú ruku – objednávateľom projektu bol koniec koncov nielen jeden z najúspešnejších vojvodcov, ale aj jeden z najbohatších mužov svojej doby. Stovky robotníkov, nádenníkov, remeselníkov a záhradníkov pracovali v dlhoročnom nasadení na realizácii Hildebrandtovych plánov. Keď boli okolo roku 1730 práce viacmenej skončené, nadobudol konkrétnu podobu jeden z najpôsobivejších architektonických komplexov európskeho baroka. (zdroj: www.schlosshof.at)

Kontakt: www.schlosshof.at Facebook: www.facebook.com/zamokschlosshof
icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
Schloss Hof

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Schloss Hof 48.214740, 16.938760
Print Friendly, PDF & Email

Plaváreň Devínska

Plaváreň Devínska ponúka okrem možnosti zaplávať si v bazéne aj široký výber plaveckých kurzov, kurzov v telocvični ako aj cvičení pre detičky od 1 mesiaca.
.

Služby a ponuka:
– bazén s rozmermi 19x11x1,2m
– aquababy (od 6 do 36 mesiacov)
– aquaprenatal – kurzy pre tehotné mamičky
– skupinové kurzy pre deti
– plávanie rodičov s deťmi
– cvičenie v telocvični s deťmi už od 1 mesiaca
– cvičenie v telocvični s mamičkami
– zumba a aquazumba
– joga
– sauna
– cez leto: letné plavecké tábory pre deti (zahŕňajúce nielen plávanie!)

.
Adresa a kontakt:
Štefana Králika 3/A
Bratislava – Devínska Nová Ves
Tel.: 02 / 204 001 25 (recepcia plavárne)
0948 69 68 98 (Po-Pi – 9:00 – 17:00)
0903 64 99 48 (Po-Pi – 9:00 – 17:00)
E-mail: devinska@plaveckaakademia.sk
Web: www.plaveckaakademia.sk

.
Otváracie hodiny:
– plaváreň pre verejnosť tu

– telocvičňa tu

icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
Plaváreň Devínska

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Plaváreň Devínska 48.204429, 16.984047
Print Friendly, PDF & Email

Geologické múzeum v Devíne

Majestátny vrchol Devínskej Kobyly (514 m n. m.) kraľuje sútoku Moravy a Dunaja. Na relatívne malej ploche ju príroda obdarila rozmanitosťou geologických javov, cennými paleontologickými a unikátnym floristickým a faunistickým bohatstvom. Je budovaná najmä žulami, kremencami, vápencami, dolomitmi, pieskovcami a pieskami. Uvedené horniny tvoria mocné komplexy v smere juhovýchod-severozápad. V skratke možno povedať, že sa na nej nachádzajú základné horninové jednotky takmer všetkých našich pohorí na Slovensku. Ich prítomnosť nám dokazujú najmä umelé odkryvy (kameňolomy).

UPOZORNENIE: Momentálne je k múzeu zhoršený prístup, keďže hlavný vchod je permanentne uzavretý. K expozícii sa však dostanete ťažšie viditeľným bočným chodníkom, ktorý začína kúsok od hlavnej brány, približne na úrovni informačnej smerovky s označením múzea, umiestnenej pri ceste.
icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
Geologické múzeum v Devíne

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Geologické múzeum v Devíne 48.183485, 16.979113

Devínska Nová Ves, Devín a ich okolie patrí k najzaujímavejším a najvzácnejším lokalitám na Slovensku. Predstavuje vzácne prepojenie a harmóniu historických pamiatok a prírodných krás a sútoku riek Dunaj a Morava. Mimoriadna atmosféra Devína podnietila vznik medzinárodnej kultúrnej aktivity – Sympózia Devín. Ide o prepojenie prírodnej a kultúrnej zložky formou otvoreného geologického a kultúrneho (sochárskeho) múzea. V areáli sú vystavené základné horniny budujúce Devínsku Kobylu s popisnými tabuľkami ako aj dvoma informačnými panelmi o geologickom vývoji priľahlého územia. Druhá časť geologického múzea je venovaná sochárskym dielam domácich a zahraničných umelcov. V roku 1995 položili základný kameň sympózia a parku. Po zložitých prípravách sa podarilo múzeum v roku 2001 otvoriť. Žuly a granodiority zaberajú južnú a juhovýchodnú časť masívu. Skladajú sa z viacerých minerálov: kremeň, živec, tmavá sľuda (biotit) a svetlá sľuda (muskovit). Patria medzi vyvreté horniny mladoprvohorného veku (asi 340 mil. rokov). Po alpínskom vrásnení v druhohorách a treťohorách boli silne rozpukané. Na Devínskej Kobyle sa ťažia v tzv. Novom kameňolome, ktorý sa nachádza na Devínskej ceste. Vyťažená hornina sa prepravuje nákladnými autami alebo lodnou dopravou a využíva sa ako lomový kameň na hrádze, kamenné murivo a iné účely. Vápence zaberajú centrálnu, severnú a severovýchodnú časť masívu. Okrem druhohorných sivých vápencov, dolomitov a vápnitých brekcií sú tu aj organogénne vápence, v ktorých možno nájsť vzácne skameneliny. Na svahoch existovalo v minulosti viacero lomov na vápence. Jedným z nich je aj Waitov lom (v minulosti nazývaný Devínsky kameňolom). Začalo sa v ňom ťažiť v 19. storočí a prenajímali ho Pálffyovci. Kameň na nakladal na lode, ktoré sa plavili proti prúdu Moravy a slúžil najmä na reguláciu a spevňovanie riečnych brehov. Okrem ťažby tam pálili vápno, ktoré vyvážali do Rakúska a Talianska. Vápenka dostala meno podľa jedného zo zakladateľov Bratislavčana Mórica Mittelmana. Posledným majiteľom Mittelmanovej vápenky sa stal Jozef Wait, po ktorom bol aj lom neskôr pomenovaný. Najväčším kameňolom na území Devínskej Kobyly, v ktorom sa od roku 1891 do konca 70. rokov 20. storočia ťažil vápenec bola Štokeravská vápenka. V puklinách vyplnených hlinou a pieskom boli objavené unikátne zvyšky suchozemských stavovcov, napr. jeleňov, jaskynných medveďov, nosorožcov, chobotnatcov, prakoní a homoidných opíc. Patrila medzi Stockerauské akciové vápenky rovnako ako kameňolom Srdce. Kremence tvoria vrcholovú časť Devínskej Kobyly. Viažu sa na ne vývyšené formy reliéfu nazývané tvrdoše. V podstate ide o sladkovodné zlepence (veľké kremenné zrná) odolnejšie ako vápence. Pieskovce sú rovnako ako vápence usadené horniny. Zachovali v severozápadnej a severnej časti masívu, a práve v nich môžeme nájsť treťohorné skameneliny (ulitníky). Podrvením pieskovcov sa v oblasti Sandbergu naakumuloval vápnitý piesok. Táto oblasť bola už pred desaťročiami využívaná na ťažbu. Z Pieskovca sa prevážal nadzemnou lanovkou, ktorá viedla nad kotvisko na rieke Morava a nakladal sa do člnov.

Pokiaľ by ste chceli navštíviť podobnú expozíciu – určite by Vás zaujala nová Miniexpozícia ťažby a spracovania bridlíc v neďalekej Marianke, ktorú onedlho sprístupnia pre verejnosť. Viac informácií nájdete tu.

Print Friendly, PDF & Email

Hrad Devín

devin

Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napr. ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr. V roku 1961 hrad Devín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

V suteréne renesančného paláca na strednom hrade je výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu. V jaskyniach horného hradu je inštalovaná stála expozícia pod názvom Stavebný vývoj hradu Devín. Prostredníctvom archeologických nálezov doplnených o historické skutočnosti sú tu prezentované jednotlivé fázy budovania hradu.

Viac o hrade sa dočítate tu.

Kontakt
Muránska ulica
Bratislava-Devín
tel.: +421-2-657 30 1 05
e-mail: devin@centrum.sk
web: www.muzeum.bratislava.sk
icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
Hrad Devín

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Hrad Devín 48.176228, 16.980100

Otváracie hodiny

január – marec: pondelok – nedeľa: 10:00 – 16:00 Uhr, vstup možný do areálu hradu len v prípade priaznivého počasia
apríl: utorok – nedeľa: 10:00 – 17:00, posledný vstup 16:30 h
máj – september: utorok – piatok:
sobota – nedeľa:
10:00 h – 18:00, posledný vstup 17:30 h
10:00 h – 19:00 h, posledný vstup 18:30 h
október: utorok – nedeľa: 10:00 – 17:00, posledný vstup 16:30 h
november a december: pondelok – nedeľa: 10:00 – 16:00, vstup možný do areálu hradu len v prípade priaznivého počasia
Print Friendly, PDF & Email

Múzeum železnej opony

Štátna hranica na slovenskom Pomoraví, predovšetkým medzi Devínom a Devínskym Jazerom sa v priebehu 20. storočia niekoľkokrát zmenila tak, ako sa menili štátne útvary, do ktorých toto územie patrilo. V období Rakúsko-uhorskej monarchie až do vzniku Československej republiky tvorila rieka Morava hranicu medzi Rakúskom a Uhorskom, ako súčasťami cisárstva. V chotári obce Devínska Nová Ves sa cez ňu prechádzalo po cestnom moste, ktorý nechala roku 1771 vybudovať Mária Terézia.
Po jeho zničení sa na druhú stranu dalo prejsť kompou a od roku 1848 aj po železničnom moste. Cestný most vyúsťoval do terajšej ulice Na mýte, kde sa z prevážaného tovaru vyberal tridsiatok vo forme naturálií. Ako mýtnica alebo tridsiatková stanica slúžila budova, v ktorej dnes sídli Turistická informačná kancelária. Bývalá uhorská hranica viedla na niektorých miestach aj rakúskym územím. Československá hranica stanovená medzinárodnými zmluvami, sa na úseku Moravy zhodovala s uhorskou hranicou, ale územie na pravom brehu Dunaja pri Devíne sa po prvej svetovej vojne stalo súčasťou Rakúskeho štátu. Po pripojení Rakúska k Nemeckej ríši, keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne, začalo Československo pozdĺž rieky Moravy budovať obranné hraničné opevnenia – betónové bunkre, ktoré sa zachovali dodnes. V roku 1938 bolo na území Československa vybudovaných spolu 5832 takýchto bunkrov, pričom cena jedného bunkru v tom čase bola 60 tis. Kčs. Československá armáda však bunkre nikdy nepoužila, pretože vojna sa už vtedy viedla pohyblivým systémom za pomoci tankov. Počas druhej svetovej vojny prebiehala hranica medzi Nemeckom a Slovenským štátom juhozápadným svahom Devínskej Kobyly časťami Skala, Sandberg a ďalej jej severným svahom popri Karlovej Vsi až k Dunaju. Devín a Petržalka od roku 1938 patrili Nemeckej ríši. Po druhej svetovej vojne boli okupované územia vrátené obnovenej Československej republike. Po februári 1948 sa československo-rakúska hranica stala rozhraním dvoch politicky a hospodársky protichodných zoskupení (hoci Rakúsko zostalo do roku 1955 pod “dohľadom” Sovietskeho zväzu) štátov Západu a tzv. Svetovej socialistickej sústavy. Nasledovalo dlhé obdobie studenej vojny, ktorá výrazne poznačila osudy ľudí obývajúcich túto hraničnú oblasť. Obce v hraničnom pásme mali osobitný režim. Okrem miestnych obyvateľov mohli do nich vstupovať len osoby s povolením na vstup do hraničného pásma. V Devínskej Novej Vsi sídlil silný útvar pohraničnej stráže. Na rozhraní dvoch politických sústav boli v roku 1950 vybudované hraničné zátarasy – súčasť obrovskej železnej opony. Územie za zátarasami siahajúce až po štátnu hranicu bolo vyhlásené za zakázané pásmo. Železná opona bola po celom úseku našej štátnej hranice so Západom. Bola vysoká 2,2 ma miestami až 3 m. Bola obnovovaná každých 4 až 5 rokov, pretože životnosť ostnatého drôtu bola stanovená na takéto obdobie. Hliadková služba bola v nasadení 24 hodín denne a v prípade signálu zasahovala na príslušnom úseku zásahová skupina. Príslušníci pohraničnej stráže mali povinnosť po výstrahe strieľať do ľudí. Pri ilegálnych prechodoch hranicou zahynulo niekoľko tisíc ľudí, ale niekoľkým stovkám sa to predsa podarilo. Železná opona padla až v decembri 1989 a územie okolo rieky Moravy bolo sprístupnené ľuďom.

V múzeu železnej opony môžeme vidieť spomienku na ostnatý plot (asi 10 m) pod Cyklomostom Slobody v blízkosti jedného z vojenských bunkrov v Devínskej Novej Vsi. Pamätník obetiam Železnej opony odhalili v roku 2006 na sútoku Moravy a Dunaja pod Devínskym hradným bralom a v roku 2013 aj pod Cyklomostom Slobody.

icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
Múzeum železnej opony

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Múzeum železnej opony 48.210779, 16.968454
Print Friendly, PDF & Email

Požičovňa bicyklov

Milí návštevníci,

využite požičovňu bicyklov prevádzkovanú Turistickou informačnou kanceláriou Devínska Nová Ves! V ponuke máme cestné bicykle (dámske a pánske), ku každému zámok i prilbu. Výpožičné hodiny a kontakt nájdete tu.

.

Podmienky zapožičania cyklistického výstroja

  • Pri zapožičaní bicykla: podpísaná zmluva o zapožičaní cyklistického výstroja a platba
  • Záloha: jeden preukaz ( vodičský preukaz, električenka…)
  • Účtuje sa každá načatá hodina. Po prípadnom presiahnutí dohodnutého termínu vrátenia bicykla je zákazník povinný doplatiť aj zvyšok.

Cenník:

Doba požičaniaBicykelSedačka pre dieťaPríslušenstvo (prilba, zámok) pri zapožičaní bicykla
1 hodina2 €1 €zdarma
poldeň (4 hodiny)6 €3 €zdarma
1 deň12 €6 €zdarma
každý ďalší deň10 €5 €zdarma

Možné aj objednávky vopred!

Príslušenstvo (zahrnuté v cene): zámok na bicykel, helma

Bližšie informácie: Turistická informačná kancelária Devínska Nová Ves, Istrijská 49, Bratislava, e-mail: info@tikdnv.sk, tel.: +421 2 6477 0260, +421 917 164 215
.
O naše bicykle sa stará:Image

cShop SK s.r.o. – chránené pracovisko

Eisnerova 54/C,

Bratislava 841 07

tel: 02/ 3810 4183

Otváracia doba:

  • pondelok – piatok 10:00 – 18:00
  • sobota 9:00 – 12:00
Print Friendly, PDF & Email